V tomto texte by som sa chcel bližšie pozrieť na podstatu investovania a búrz ako takých z pohľadu kritiky, že sa jedná o činnosti, ktoré nie sú záslužné a nič reálne v spoločnosti nevytvárajú.
Investovaniu sa venujem už roky, na trhoch sa pohybujem od roku 2012 a keďže v investovaní razím cestu tzv. hodnotového investovania, zamýšľam sa aj nad tým, či robím záslužnú činnosť, hľadám tú „hodnotu“ a či reálne svojimi aktivitami pomáham tak ekonomike ako aj šťastiu ľudí.
Začnem burzou a prirodzene prejdem k investovaniu a správe peňazí, ktorej sa venujem. Burza je miesto, kde sa stretávajú subjekty, ktoré potrebujú kapitál a subjekty, ktoré ten kapitál majú. Subjekty, ktoré potrebujú kapitál, sú firmy. Na Slovensku nie je vstup firmy na burzu tak rozšírená prax ako v zahraničí, no firmy si na burzu chodia pre kapitál od tých, ktorí ho majú – a to sú ľudia alebo iné firmy. Firmy tento kapitál potrebujú na rôzne účely: stavba nových výrobných priestorov, expanzia biznisu do zahraničia, zafinancovanie nového produktu a pod. Okrem vstupu na burzu majú firmy aj ďalšie možnosti ako získavať kapitál: vezmú si v banke úver, vydajú dlhopisy a pod. Burza je teda legitímne miesto, kde firmy na svoj ďalší vývoj potrebné peniaze získajú.
O peniazoch sa hovorí, že sú krvou ekonomiky. Peniaze nie sú zlé, sú potrebné a kto s nimi vie rozumne a zodpovedne zaobchádzať, bude odmenený záujmom zákazníkov či klientov. Peniaze z podstaty nie sú ani zlé ani dobré. Je to prostriedok, hodnota, ktorú využívame, aby sme si kúpili jedlo, kávu, predali svoje auto a kúpili nové a pod.
Investovanie je činnosť, pri ktorej človek alebo firma kupuje akcie, dlhopisy, zlato, nehnuteľnosti alebo akékoľvek iné aktíva, pri ktorých očakáva, že budú rásť na hodnote. Investovať by mal každý, kto tvorí prebytky, pretože ak človek drží peniaze len tak na účte alebo v hotovosti, infláciou strácajú na hodnote. Peniaze, nehnuteľnosti, cenné papiere a pod. sú kapitál, ktorý človek či firma nadobudla svojou činnosťou. Buď prácou alebo podnikaním. Mojou úlohou ako správcu investícií je dbať na to, aby môj klient o hodnotu peňazí neprichádzal, ideálne, aby táto hodnota rástla. Nie je to o „prelievaní peňazí z jednej kôpky na druhú“, ale hľadanie skutočnej hodnoty, kam peniaze uložiť.
Udržanie kapitálu je dôležité, pretože je potrebný na vytvárania ďalších vecí. Napríklad farmár si potrebuje udržať hodnotu svojho kapitálu, nech už je to jeho farma, stroje alebo peniaze na účte v banke, aby mohol aj ďalší rok nasadiť pšenicu, vďaka ktorej my jeme chlieb. Správa investícií, prostredníctvom na to špecializovaných firiem, zabezpečuje to, aby ľudia a firmy vyrábajúce „reálne statky“ boli schopní fungovať ďalej.
Existujú námietky, že to skutočné je práca a pôda. V ekonomike však rozlišujeme tri výrobné faktory: prácu (a ľudský kapitál), pôdu (a prírodné zdroje) a kapitál (medzi iným aj peniaze). Všetky tri majú svoje opodstatnenie a so všetkými by sa malo nakladať rozumne a zodpovedne.
V úvode som písal, že sa zamýšľam, či svojou činnosťou správy investícií napomáham šťastiu ľudí. Túto prácu vnímam veľmi zodpovedne, pretože ľudia sa zriekajú spotreby časti ušetrených peňazí a odo mňa chcú, aby im tieto peniaze rástli na hodnote a aby sa dostali do finančnej pohody, aby sa skôr zbavili bremena hypotéky, aby mali slušnejší dôchodok, dokázali zabezpečiť ďalšie generácie a pod.
Ja v burze a investovaní zmysel vidím. A čo vy?