Na úvod považujem za nutné vyzdvihnúť, že my, členovia Babocky Investment Office, neuznávame žiadne násilie ani vojenskú agresiu a plne podporujeme okamžité ukončenie konfliktu na Ukrajine a nastolenie mieru.
Zároveň treba zdôrazniť, že vojna nie je len u našich susedov, aj keď z aktuálnych konfliktov je nám najbližšie a to nielen geograficky. Naprieč svetom sa odohrávajú desiatky konfliktov, v ktorých sú pošliapávané ľudské práva a kde denne zomierajú desiatky civilistov. Vo väčšine krajín je ale mier a my patríme medzi ne. V tzv. indexe šťastia, ktorý okrem mnohých iných kritérií zohľadňuje aj konflikty v danej krajine, patria európske krajiny medzi tie najštastnejšie na svete. Slovensko je na 33. mieste zo 150 hodnotených krajín. Patríme teda približne medzi jednu pätinu najštastnejších krajín sveta, čo rozhodne nie je zlé.
Čiže navzdory tomu, že sa u nás vždy „máme na čo stažovať“ (ekonomické, sociálne, aj politické témy), treba myslieť na to, že vojna je aspekt, ktorého absencia vytvára v spoločnosti automaticky pocit bezpečia, a teda aj relatívneho šťastia a spokojnosti. Poďme sa ale pozrieť na to, ako vojnové konflikty a im podobné udalosti historicky vplývali na investorov a ako tento silný sentiment vedel pohnúť indexami.
Vojny odjakživa patrili medzi geopolitické udalosti, ktoré vplývali nielen na bežný život občanov dotknutých krajín alebo regiónov, ale dokázali mať silný vplyv aj na globálnu ekonomiku a akciové trhy. V niektorých prípadoch bola reakcia trhov negatívna, inokedy, na prekvapenie investorov, aj pozitívna. Niekedy aj malý lokálny konflikt vedel ovplyvniť väčšinu indexov.
V tabuľke nižšie môžeme vidieť, že negatívne udalosti ako je vojna, či teroristický útok majú skutočne na trhy občas aj pozitívny vplyv (plusové dni). Inokedy je pohyb nadol len minimálny a porovnateľný s pohybmi počas bežných dní na trhu. Ilustračne tu máme porovnanie 21 významných negatívnych globálnych udalostí a ich vplyv na akciový index S&P500 za posledných 80 rokov:
Priemerne v prvý deň danej udalosti poklesol tento index len o -1.2%, úplný pokles po dno, odkiaľ sa index odrazil a následne rástol, to bolo priemerne -5%.
Pokles po dno trval priemerne 22 dní od udalosti a následný návrat naspäť na úroveň spred udalosti trval iba priemerne 47 dní.
Tieto priemerné hodnoty výrazne navyšujú útok Japonska na Pearl Harbor a útok Iraku na Kuvajt, čo boli z globálneho hľadiska aj najvýznamnejšie vojenské udalosti 20. storočia spomedzi udalostí v tabuľke.
Aktuálne najvýznamnejší vojnový konflikt, vojnu na Ukrajine, ale nemôžeme do tohto porovnania až tak objektívne zapojiť, nakoľko je svet postihnutý infláciou najsilnejšou za posledné desaťročia. Táto inflácia na akciové trhy vplýva určite silnejšie, ako spomínaná vojna. Oba faktory ešte viac synergicky umocňujú svoj negatívny efekt na trh. Čo sa ale týka vývoja cien komodít, tie sa správajú voči akciovému trhu výrazne antagonisticky.
Rusko aj Ukrajina ako jedny z najväčších producentov a vývozcov komodít na svete takmer úplne zastavili ich vývoz. Rusko z dôvodu prezidentovho zákazu vývozu približne 220 rôznych produktov a Ukrajina z dôvodu zničenej infraštruktúry a neschopnosti produkovať nič od kovov až po poľnohospodársku výrobu. Tým vystrelili ceny dotknutých komodít na nové historické maximá.
Tabuľka nižšie nám ukazuje, aký významný podiel tvorí Rusko a Ukrajina v globálnom merítku exportov komodít a poľnohospodárskych plodín:
V niektorých krajinách napríklad väčšinu pšenice dovážajú práve z týchto dvoch krajín:
Z grafu je zrejmé, že minimálne dopyt po pšenici bude tento a minimálne budúci rok kritický a mnohé krajiny budú vystavené hladomoru. Medzinárodný menový fond už vypracúva plán riešenia tejto situácie (zdroj).
Ďalší zaujímavý fakt, Srí Lanka sa nedávno stala prvou krajinou na svete, ktorá nemá žiadne palivo na chod krajiny a prevádzkovanie bežných denných činností obyvateľstva (zdroj).
Veľa faktorov nám významne naznačuje, že ceny niektorých komodít zrejme porastú do extrémov aj v budúcnosti. Zároveň sa ceny komodít ako celku vyvíjajú v tzv. supercykloch a podľa grafov sa aktuálne nachádzame v rastovej fáze jedného z nich:
Aj pomer cien komodít voči S&P500 nám hovorí, že práve komodity sú historicky najviac podhodnotené. Aj napriek tomu, že P/E indexu S&P500 od svojich maxím významne pokleslo, sú akcie oproti historickému priemeru drahé a komodity veľmi lacné:
Kde bude vrchol aktuálneho rastu komodít je otázne a skôr špekulatívne predpokladať. Zároveň treba dodať, že tu nie je zaručený kontinuálny rast (a už vôbec nie rast ako taký) a určite do budúcna nastanú aj menej výrazné, či výraznejšie poklesy. V tabuľke od Stifel Report vyššie vidieť aj to, že ceny komodít sú na maximách práve počas vojen, alebo v blízkom období po nich. Na ceny komodít má ale určite významný vplyv aj pokles dopytu a následne na to nižšia ponuka zapríčinené krízou spojenou s Koronavírusom.
Keď sa pozrieme nižšie na tabuľku od Amundi, určite stojí za zmienku posledný stĺpec zobrazujúci priemernú výkonnosť indexu Dow Jones Industrial Average (DJIA) ako jedného z dvoch hlavných amerických akciových indexov v reakcii na geopolitické udalosti, konkrétne 6 mesiacov po nich. Priemerne tento index vzrástol o +12.1%:
Vyše 12%-tný priemerný nárast pol roka po udalosti je veľmi významná hodnota. Znamená to, že tento druh udalostí nemá dlhodobo významný negatívny vplyv na akciové trhy, pretože sa po počiatočnom poklese opäť dostanú pomerne rýchlo na nové maximá.
Aj keď je index DJIA veľmi koncentrovaný, obsahuje kvalitné, tzv. Blue Chips spoločnosti, ktoré reprezentujú daný sektor. Môžeme ho teda dať do objektívneho porovnania správania sa trhu pri negatívnych udalostiach rovnako ako index S&P500.
Každý významnejší pokles na trhu pôsobí na investorov silno psychologicky. Vidieť na svojom investičnom účte poklesy, ktoré dočasne vymažú mesiace a roky budované zisky nie je určite nič príjemné. Nikto nevie, ako dlho konkrétny, v danom období aktuálny pokles potrvá a aký hlboký bude. Vždy sa ale vieme pozrieť spätne na to, čo sa dialo pri predchádzajúcich poklesoch. História nám totiž ukazuje, že sa trh ako celok vždy spamätal a následne dosiahol nové historické maximá. Či po pár týždňoch, alebo mesiacoch, vždy sa to vrátilo do normálu – rastúceho trendu s poklesmi.
Na demonštrovanie tohto tvrdenia pridávam zaujímavý fakt. Od roku 1940 index S&P500 vzrástol priemerne o 11.08% ročne – napriek poklesom (viď. červené stĺpce v grafe zobrazujúce mesačné poklesy)!
Kumulatívne to v nominálnom vyjadrení znamená od roku 1940 do dnešných dní rast 574,000% (zdroj):
Najslávnejší investor všetkých čias, Warren Buffett raz prehlásil, že: „najdôležitejšou vlastnosťou investora nie je intelekt, ale temperament“. Znamená to okrem iného aj to, že napriek červeným číslam a poklesom treba zachovať chladnú hlavu a držať sa investičného cieľa a horizontu. Pokiaľ je vaša investícia zložená z tých správnych aktív, čiže je bezpečne diverzifikovaná a váš investičný horizont je dostatočne dlhý, nemáte dôvod na obavy.
Pri poslednom grafe od JP Morgan Asset Management je krásne ukázané, aká silná je diverzifikácia a ako je veľmi dôležité mať dlhý investičný horizont a nenechať sa, čo sa poklesov vášho investičného účtu týka, rozrušiť vojnou, či inou negatívnou udalosťou.
Na grafe vidíme, že pri krátkom 1-ročnom investičnom horizonte kedykoľvek v období od roku 1950 do 2021 boli výkyvy v zisku a strate extrémne (pri akciách výnos +47 až strata -39%). A to aj pri všeobecne bezpečnejších dlhopisoch, či zloženom portfóliu. Diverzifikácia pri tak krátkom čase nemá šancu a je to skrátka obrovské riziko. Avšak pri akomkoľvek 20-ročnom horizonte v tomto 71-ročnom úseku už historicky investícia nebola v strate ani raz. Už aj pri 10-ročnom horizonte je takmer každý úsek v pluse.
Za týchto 71 rokov portfólio zložené z 50% akcií a 50% dlhopisov dosiahlo krásne zhodnotenie 9% ročne. Čisto akciové portfólio (reprezentované indexom S&P500) dokonca +11.54% ročne. Opäť zdôrazním, napriek poklesom. Samozrejme, na základe minulých výnosov nemôžeme predpovedať tie budúce, ale história nám vie najlepšie ukázať pravdepodobné cesty, ktorými sa trh vydá.
V Babocky Investment Office v rámci diverzifikácie my a naši klienti investujeme nielen do akcií a dlhopisov, ale aj do realít a aktuálne aj do komodít, ktoré sú ale určené skôr na kratšie obdobie a tvoria malú časť portfólia. Zároveň držíme určitú časť majetku aj v hotovosti (nerátame sem finančnú rezervu). Táto hotovosť je určená práve na dokupovanie vo väčších poklesoch. Držíme sa pravidla, že pri poklese indexu S&P500 väčšom ako -15% od predchádzajúceho maxima investujeme prvú tretinu peňazí určených na tieto nákupy. Pri poklese pod -25% od maxím investujeme ďalšiu tretinu a pri poklese -35% zvyšnú tretinu peňazí. Poklesy v rozsahu -20 až -40% nastali za posledných 80 rokov iba 9-krát, poklesy o viac ako -40% nastali iba 3-krát, čiže držať ďalšie peniaze na poklesy nižšie ako -40% štatisticky veľmi nedáva zmysel a ideálne je rozdeliť peniaze na dokupovanie na tretiny podľa pravidla popísaného vyššie.
Môžeme teda na záver prehlásiť, že vojny a im podobné negatívne udalosti naprieč svetom spôsobujú poklesy trhov? Vo väčšine prípadov áno, avšak vzhľadom k 10-ročným a dlhším investičným horizontom sú poklesy len krátkodobé. Určite ale treba dodať, že tieto poklesy vieme využiť v náš prospech ako nákupnú príležitosť. Poklesnuté trhy totiž ponúkajú ceny na úrovniach spred niekoľkých mesiacov, až rokov a to je jasný výpredaj. Zároveň nám tieto udalosti ponúkajú rôzne investičné príležitosti, aktuálne napríklad komodity. Dlhodobo na poklesoch vieme len získať.
Investujte opatrne!